Zdieľať

      Tak o tomto projekte by sa dala napísať celá kniha. Kde začať? Začnem asi tým, že to bola jedna z najväčších a najťažších skúseností doteraz. Že prečo? Za 4 dni bolo treba nakrútiť 5 samostatných krátkych filmov a to z historického prostredia! A to všetko zahŕňa obrovské množstvo plánovania a prprav. a prelome augstra/septembra 2014 vznikol mladý kreatívny tím, ktorý sa snažil naplniť víziu klienta najlepšie ako sa len dá v rámci možností a rozpočtu. Vzniklo množstvo nápadov, aj kompromisov ale dielo sa podarilo a náš tím je hrdý, že sa mohol podieľať na tomto MEGA projekte.

      Predstavujem Vám teda dielo s označením Choose the way of a champion (vyber si cestu šampióna), čo bol vlastne názov tohoročného svetového eventu W5 - Majstrovstvá sveta v kickboxe 2014. Objednávateľom bola firma 3ducks a pod vedením Sergeja Popova sme sa od konca augusta stretávali a dávali dohromady základný koncept. Od neho prišiel pôvodný scenár s jeho pomerne detailnou predstavou jednotlivých období. Na nás už len bolo spracovať to do takej formy, aby bol projekt za daných podmienok uskutočniteľný.

 

 

PREDPRODUKCIA


     Skúšali sme, vymýšľali sme, hádali sme... cieľom bolo ako za čo najkratší čas  (čo najmenej nakrúcacích dní) a na čo najmenšom počte lokácií (aby sa zbytočne necestovalo sem a tam), nakrútiť takýto obrovský objem materiálu. Pôvodný scenár sa musel tým pádom prispôsobiť, zjednodušiť a zkresať a vďaka nápadu nášho hlavného kameramana, Ondreja Synaka, sme sa vybrali prezrieť hrad Červený kameň, kde by sa, podľa neho, dala nakrútiť väčšina období - filmov. Bolo treba premýšľať v obdobiach ako pravek, starovek (Rím), stredovek, novovek a súčasnosť. Na tejto lokácii sme plánovali nakrútiť 4 z piatich období (pravek, starovek, stredovek a novovek), no nad novovekom sme ešte premýšľali a nakoniec sme sa zhodli použiť niektorú z bratislavských lokácii - Primaciálny palác. Hneď ako bol odklepnutý scenár začala predprodukcia v plnom prúde. Bolo treba vykresliť ako základný storyboard, tak aj detailný shootingboard, ktorý bol skvelou oporou pri samotnom nakrúcaní. Do tohto procesu sme zapojili nášho nového kresliča Miloša Doláka, ktorý sa postaral o storyboardy a shootingboardy.





Trikovo najťažšie scény (z rímskej epochy) som provizorne vypracoval aj do 3D animatiku, aby bolo všetkým zložkám jasné ako sa bude pohybovať kamera a ako približne bude vyzerať finálny záber. S kameramanom sme postupne prechádzali záber po zábere, spisovali sme techniku a plánovali sme zábery tak, aby aj v trikových záberoch bolo čo najviac reálnych elementov. Napríklad najviac nám dala zabrať rímska epocha, keďze sme si nemohli dovoliť obrovské zástupy komparzu a nie ich nakostýmovať, rozhodli sme sa pre použitie modrého plátna (modré preto, lebo sme chceli zo záberu extrahovať aj podklad, na ktorom postavy stoja, čo bola v tomto prípade zelená tráva a keby sme nakrúcali na zelenom plátne, tak by bola tráva vymazaná spolu s ním). Dohodli sme sa vrámci postprodukcie na jednom veľkom veliteľskom stane a jednom malom vojenskom stane. Takisto sme mali okrem hlavných hercov ešte troch komparzistov, aby tam bola nejaká rôznorodosť pri vojakoch. S týmto materiálom sme už vedeli čosi vyčariť v postprodukcii. Najviac času a energie zohralo kostýmovanie, rekvizity a hľadanie lokácii. Keďže išlo o špecifické obdobia našej histórie, bolo treba si prejsť všetky historické fakty a porozprávať sa s odborníkmi na dané obdobia. Absolvovali sme množstvo stretnutí a vypytovali sme sa na všetko možné aj nemožné, ale hlavne na reálie potrebné k nášmu príbehu. Produkcia našla odborníkov na všetky epochy, od zakladania ohňa až po držanie vejáru šľachtičných v modernej epoche.
      Ďalšou samostatnou kapitolou bol casting, ktorý nás tiež stál množstvo energie, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť ideálne typy pre jednotlivé postavy. Starostlivo sme vyberali či už podľa výzororu a fyzickej stavby, alebo (a to bol zväčša hlavný atribút) podľa hereckých skúseností. Často bolo veľmi ťažké skĺbiť niektoré parametre dohromady, ako napríklad, mali sme postavu pračloveka, ktorý mal zohrať svoju úlohu aj ako kulturista v súčasnej epoche a to bol mierne problém. Ako pračloveka, sme hľadali prirodzene vlasatého, bradatého a (jemne povedané) chlpatého predstaviteľa a to trošku kolidovalo s postavou kulturistu, keďže tí sa o seba starajú a kvôli prezentácii svojho tela bývajú často (nazvem to diplomaticky) čistí a hladkí ako detská prdelka. Ale aj tento problém sa nám podarilo vyriešiť, keďže z radov našich historikov, mladých chalanov, ktorí sa ujali supervízie nad pravekom a stredovekom, sme vybrali vhodného kandidáta, ktorý sa venuje aj kulturistike, ale ako historik/rytier musí byť zarastený.

      Jediným problémom, ktorý sa vyskytol, bolo tetovanie na hrudi, ale to sme v praveku zakryli kožušinou a v súčasnosti prišlo popri posilňovaní velmi vkusné. V staroveku sme sa najviac obávali počasia, pretože sme mali celý deň nakrúcať pod holým nebom. Našťastie (teda okrem rannej hmly zväčša oblačna) nám nepršalo a občas zasvietilo na dlhšiu dobu aj slnko, ale aj tak sme mali problém s neustále sa meniacim svetlom, čo musel v postprodukcii pri finálnom gradingu opäť vyrovnávať colorista. Do stredoveku bolo zase potrebné zohnať koňa a k nemu jazdkyňu-dablérku našej Johanky, čo sa produkcii podarilo. Ku všetkému mala aj vlastné brnenie, ktoré sadlo aj našej herečke. V novoveku sme sa zase v prípravnej fáze sústredili na nášho Mozarta a skladbu, ktorú mal zahrať. Virtuóza si zahral jeden výborný mladý klavirista a dirigent, ktorý mal ale v súčasnej epoche predstavovať profesionálneho plavca. Aspoň tak mal minimálne pôsobiť a keďže sme si na všetkom dali záležať, pred nakrúcaním absolvoval pár hodín s osobným trénerom. Vznikla tu ale otázka, aký nástroj použiť pre Mozarta aby dokonale vystihol daný okamih? Rozhodovali sme sa medzi klasickým koncertným klavírnym krídlom a historickým spinetom. Priklonili sme sa nakoniec k spinetu, pretože má dobovejšiu farbu a pridá nám na atmosfére, hoci sme si boli vedomí toho, že nebudeme úplne presne historicky korektní, čo sa týka danej skladby a obdobia. V súčasnosti nebolo vela čo premýšľať. Jediné nad čím sme si do poslednej chvíle lámali hlavu, bolo ako za jednu noc nakrútime všetky scény tohto obdobia. Jóga, box, plávanie, kulturistika a beh. K tomu ešte dve hovorené pasáže a samostatné šatňové scény vrátane záverečných greenscreenov. Naši produkční riadne zamakali a vymysleli plán ako to celé zmáknuť, ale všetci museli pracovať na 200% aby sa to postíhalo.


       Aby som zhrnul celú predprodukciu, tak prešli sme od námetu cez scenár, storyboardy, technický scenár, lokácie, casting, kostýmy, rekvizity až po samotný plán výroby na každý deň. Keď bolo všetko pripravené, dátumy boli rezervované, nasledovala teda veľká produkcia. S mnohočlenným štábom sme sa presťahovali na hrad Červený kameň, kde sme sa ubytovali večer pred nakrúcaním, aby sme skoro ráno mohli stavať scénu.

 

 

 

DEŇ 1

 

     Prvý deň sme celý nakrúcali v obrovkej bašte hradu drvivú väčšinu stredovekej epochy. Posledné dva zábery (teda skôr prvé dva, obnášajúce zobrazenie príchodu rytiera na hrad) sa nakrúcali podvečer pri západe slnka, aby sa zachovala svetelná atmosféra. Ale vráťme sa ešte k podzemiu hradu. Napriek tomu, že to bol prvý zahrievací deň, všetko klapalo od začiatku ako malo. Koľajnicovú jazdu sme mali rozloženú na troch standoch - pri príchode Johanky do chodby, spoza stĺpu pre celok chodby a polkruhovú jazdu sme mali okolo stola s nadĺžením pre príchod Johanky k stolu. Jazda bola použitá Panther Dolly , ktorá nám poskytovala obrovskú flexibilitu vďaka možnosti liftu a poklesu kamery od podlahy až nad úroveň postavy. Tým pádom sme po rozostavení kruhovej jazdy, mohli veselo nakrúcať všetko potrebné, menili sa len objektívy. A aby som nezabudol, kamerová technika bola zapožičaná od firmy Homemedia, nakrúcalo sa na RED Epic. Na každú ostrú bolo treba zapáliť fakle, alebo zadymiť hazerom do pozadia. Ako som už spomínal, podvečer sme sa presunuli do exteriéru, kde sa nakrúcal príchod rytiera na hrad. Dohromady to boli dva zábery - pohľad na hrad a hradná brána. Keďže nás tlačil čas a slnko zapadalo rýchlo, mali sme naponáhlo. Prvým v poradí bola hradná brána. Nainštruovali sme hercov, rozostavili techniku, nastavili kompozíciu a skúšali sme, zatiaľ čo ešte vychádzali autá z hradného nádvoria. Akonáhle bol kľud, dostavali sme posledný kus koľajnice a mohli sme začať. Pár ostrých a museli sme sa sťahovať pod hrad na lúku s hradbou, pretože slnko nás neúprosne tlačilo. Opäť sa rozostavila jazda a hoci sa to na finálnom zábere nezdalo, pretože postprodukčne bol náber vyrovnaný, daná lúka sa zvažovala, čiže sme nemali rovnú plochu. Čo znamenalo extra vyrovnávanie koľajníc a hlavne sme si nemohl dovoliť aby kôň s jazdkyňou utekali ešte aj po mokrej tráve smerom z kopca. Podmienky hrali proti nám a tak sme záber museli otočiť a kôň musel uháňať niekoľko ostrých do kopca. Všetko sa podarilo a stredovek sme mali úspešne dotočený. Bolo niečo okolo šiestej/siedmej hodiny a náš deň ani z ďaleka nekončil. Ešte sme mali podľa plánu nakrúcať nočný les pre pravekú epochu.  

     Presunuli sme dôležitú techniku, zaparkovali sme agregát k lesu a pripravovali sme scénu. Pravek sme si totiž rozdelili na dve noci - táto prvá obsahovala akoby všetky praveké scény mimo jaskyne a cez druhú noc sme nakrúcali len jaskyňu, ale k tomu sa ešte dostaneme. Nastavili sme 9K lampu smerom kam chceme nakrúcať a poriadne sme zadymili. Fúkal vietor, ktorý nám roznášal dym a preto sme museli často čakať na správnu atmosféru. Nakrúcalo sa všetko od detailov na okolitú prírodu, cez prebiehajúce nohy, hod oštepom až po ťahanie koristi k jaskyni. Takzvaný POV (point of view) záber ako uteká korisť lesom, sa nakrúcal tak, že sa náš odvážny kameraman pustil behom skrz osvetlený a zadymený les, čo bola celkom zábava, lebo sa náš odvážny kameraman púšťal behom cez kríky a konáre. Hod oštepom bol v ten večer ai najnebezpečnejší, pretože napriek tomu, že náš pračlovek bol skúsený historik a zbrane všetkého druhu z týchto období má v malíčku, išlo o scénu kedy musí hodiť originálne nabrúsený a ostrý oštep tesne vedľa kamery a kameramana. Ten, ako som už spomínal, bol odvážny a nevadilo mu to, no hneď na druhú ostrú keď sa oštep zapichol do stromu vedľa neho, nebolo nám všetko jedno. Ale záber sa podarilo úspešne nakrútiť a my sme sa mohli presunúť k jaskyni, kde nás čakal posledný záber - ťahanie koristi. Šikovne sa nám podarilo upevniť kameru ku koristi, ktorú vytvorili naši scénografi. So záberom sme boli tak spokojní, že stačili dve ostré a mohli sme baliť a ísť nabrať energiu do nového dňa. Zatiaľ čo ostatný štáb balil techniku, ja som sa pobral so zvukármi hlbšie do lesa nahrávať zvukové detaily, ako šúchanie lístia, dupotanie, atmosféry lesa a pod. Potom sme s kľudným svedomím mohli ísť spať.

 

 

 

DEŇ 2

 

     Tento deň bol veľmi napätý, pretože nás čakala rimska epocha pod holým nebom a tak sme skoro ráno vyšli von a snažili sa mierne predvídať čo nás čaká. Bohužiaľ me nemohli dlho vymýšľať a museli sme nakrúcať. Ako prvé sa začalo stavať modré pozadie pre nakrúcanie všetkých potrebných trikových záberov. Začali sme epickým záberom na prichádzajúceho posla, zdvihom kamery na centúria (finálne na pozadí s celou armádou) a pokračovali sme jednotlivými vojakmi, centurionmi a inými postavami z tohoto obdobia. Zvlášť sme nakrúcali ešte aj konáre stromov s lístím, aby sa dali dosadiť do scény (nakoniec boli použité v stredoveku pri prvom zábere na hrad). Nasledovali zábery ako posol pribehne k veliteľskému stanu a všetky ,,dialógové scény". Dávam to do úvodzoviek, pretože nešlo ani tak o dialóg ako skôr o improvizáciu našich hercov na danú situáciu aby sme mali zvuk a potrebnú atmosféru danej scénky. Plánovali sme si čo a kedy nasleduje, s pánom, ktorý nám dohliadal na túto epochu sme nacvičili odzbrojenie posla a samotný príchod centúria s pozdravom. Popri všetkom bolo treba prichystať podklady pre postprodukciu a nafotiť stany s rekvizitamy. Dôkladne boli nafotené zo všetkých strán v rôznych svetelných podmienkach, aby boli napasovateľné a klonovateľné do širších záberov. Akonáhle sa dotočli všetky trikové zábery s modrým pozadím a nasledovali dialógové protipohľady, textová pasáž moderátora a pár detailov, balili sme grip a modré plátno. Bohužiaľ kvôli nepravideľným zmenám svetla sme museli často opakovať scény, aby sme ich vedeli na seba nastrihnúť. Taktiež nás tlačil čas, pretože záberov bolo mnoho a my sme boli opäť utláčaní polohou slnka. Všetko sa stihlo len tak tak tesne do západu. Starovek sme týmto mali skoro dokončený a opäť nasledoval presun do lesa dotočiť pravek. Píšem skoro, pretože ešte zostalo dokrútiť dva zábery utekajúceho posla po lúke a na to sme potrebovali čerstvé doobedňajšie svetlo, aby sme vedeli scény zladiť dohromady. Tretí deň doobeda mal slúžiť presne ako rezerva pre takéto zábery. Poďme naspäť k nočnému nakrúcaniu.
     Čakali nás všetky jaskynné scény, od detailov zakladania ohňa až po porcovanie koristi a kreslenie na jaskynnú stenu. Maskérky usilovne pracovali na prehistorických maskách našich hercov. Mali sme pri sebe experta na spôsoby zakladania ohňa v tomto období, ktorý všetko pripravil. Nastavili sme svetlo a scénografi vyzdobili jaskyňu. V noci bola pomerne zima a preto bolo treba sa starať o našich hercov, ktorý boli prakticky polonahí, len s pár kusami kožušiny a čo bolo hlavné, chodili po jaskyni bosí. Preto bola potreba sa o nich starať čo najlepšie, aby absolvovali niekoľkohodinové nakrúcanie bez ujmy na zdraví. Hoci sa to nezdá, každý záber (aj v ostatných obdobiach) bol detailne nasvietený. Na simulovanie mesačného svitu do vchodu jaskyne sme mali zvlášť lampu a vnútro bolo dosvecované malými DedoLight svetlami. Veľa dôrazu sme prikladali na svetlo samotného ohňa a fakle. Všetci poriadne zamakali a pravek sme stihli dokončiť do polnoci. Aj v túto noc som sa vybral so zvukármi ,,loviť" lesné zvuky pre zvukovú postprodukciu. Po tomto dni sme mali za sebou úspešne už tri obdobia z piatich.

 

 

 

DEŇ 3

 

      Ráno nás čakali dva zábery na posla, čiže otváracie scény pre rímsku epochu. Rozostavili sme najdlhšiu jazdu aká sa dala a začali sme skúšať. Potrebovali sme jazdiť spolu s utekajúcim poslom a kamera sa mala pri tom zdvihnúť plynulo od jaho nôh, cez púzdro so zvitkom až na tvár. Jednoduchá expozícia nášho hrdinu. Tu nám opäť neskutočne pomohla jazda Panther. Nakrúcalo sa slow motion, aby bolo možné záber v postprodukcii spomaliť. Počasie nám bohužiaľ neprialo, obloha bola zatiahnutá a ráno bola ešte hmla. Zábery sme ale museli nakrútiť, inú možnosť sme nemali, takže sme sa museli uspokojiť s tým čo máme a dúfať v šikovnosť coloristu.
     Po oficiálnom dotočení staroveku sa celý štáb balil a presúvali sme sa do Bratislavy. Pred nami bolo ťažké popoludnie s Mozartom. Presťahovali sme techniku do Primaciálneho paláca, rozostavili sa a pripravili sa na prvý záber modernej epochy, ktorým bol vstup do ,,modrého salónu". Tak nazývajú v paláci danú miestnosť, kde sme nakrúcali. Veľmi sme sa tešili z tejto lokácie, pretože bola plne zariadená, pripravená na nakrúcanie a zamestnanci v paláci sú veľmi milí a ústretoví. Popresúvali sme len pár kusov nábytku, doviezli nám spinet a náš herec mohol začať trénovať skladbu. Pre profesionálneho klaviristu nie je problém akokoľvek hrať na klavíri, ale spinet nie je len tak obyčajným nástrojom s klaviatúrou. Je omnoo menší s užšími klávesami a prehodenou farebnosťou, biele klávesy sú čierne e naopak. Hlavne veľkosť klávesov dala zabrať. Napriek tomu náš herec podal skvelý výkon a samotný spinet má úžasný dobový zvuk, z čoho sme sa všetci tešili. Po nakrútení úvodného príchodu do salónu, textovej pasáže moderátora a pár detailov, sme sa už len polkruhovou jazdou točili okolo spinetu a nakrúcali skladbu zo všetkých uhlov a šírok. Znie to jednoducho, ale rovnako ako predošlé dni nám rýchlo padalo svetlo a pri posledných detailoch sme museli niekoľkými lampami simulovať v detailoch tú istu svetelnú atmosféru. Ten istý pán, ktorý sa nám staral o starovek, mal na starosti az zvyky modernej epochy a učil naše herečky ako zaobchádzať s vejárom, ako kráčať, stáť a pod. Takisto aj nášho Mozarta ako písať brkom. Každé jedno obdobie bolo náročné na kostýmovanie, ale tu bolo treba zachovať podstatné detaily v rozdielnosti odevu pre šľachtu, sluhu a samotného skladateľa. Dôležité v tomto období bolo pre nás ukázať divákovi, ako to vtedy bývalo (bohužiaľ), že skladateľ takého formátu ako Mozart, nebol ničím výnimočný a napriek tomu, že dnes by niekto čokoľvek za to, aby mu samotný Mozart zložil osobne skladbu, vtedy to bolo iné. Mozart bol jedným z desiatok skladateľov (hoci bol narozdiel od mnohých skutočný génius) a chodieval na zakázku panovníkom skladať do dvora. Tím bolo jedno čo je zač, hlavne nech kvalitne odrobí svoju prácu. Až dnes neskôr, často po smrti sa podobným umelcom dostalo patričného ohodnotenia. Poslednými detailami hry na spinete sme ukončili aj toto významné obdobie a čakala nás už len športovo nabitá súčasnosť.

 

 

DEŇ 4

 

     Nezdržovať sa a hlavne sa držať plánu. Súčasnosť sa nakrúcala ďalší deň počas celej noci až do rána v jednom Bratislavskom fitness klube.  Takéto sme mali poradie - joga, box, kulturistika, beh, plávanie a na koniec šatňa. Šli sme postupne, na každý šport sme mali určité množstvo času. Niekde sme prekročili, niekde ušetrili, hlavne, že všetko vyšlo ako malo ana čas. Tentoraz nešlo ani tak o tlak zo strany svetla a slnka, ale skôr o čas, kedy skoro ráno prichádzajú športovci si zacvičiť. Nesmeli same zasahovať do ich rozvrhu, preto sme to museli všetko stihnúť v takomto časovom rozmedzí. Boli sme dokonale zohraní, presúvali sme sa rýchlo a nakrúcali toľko materiálu, koľko sa len dalo. Keď osvetľlovači pripravili jeden setup a my sme začali nakrúcať, oni už pripravovali v ďalšej miestnosti druhý. Všetko bolo naplánované. Stalo sa nám dokonca, že sme vyhodili poistky v plavárni a chvíľu trvalo, kým sme ich nahodili, ale postupovali sme podľa plánu. Nepoužívali sme zbytočne koľajnice kde nebolo treba.     

     Panther má vlastné koniečka stavané na rovné podlahy a tak sme s ním mohli voľne jazdiť. Použité boli myslím jedine v plavárni. Tam sme si dávali hlavne pozor aby sa nenamočila technika. Najviacme sa zdržali (ako to bývalo najčastejšie) textovými pasážami, pretože to sú jednozáberovky a jediná chybička nás vracala na začiatok záberu. Opakovali sme teda daný záber dovtedy, kým nebol dokonalý. Po jednotlivých športoch a textových pasáží sme sa konečne dostali do šatne, kde sme mohli trošku zvolniť. Nakrúcali sa tu všetky potrebné detaily obliekania a športovej prípravy protagonistov. Ako posledné sme si nechali scény ako naši herci odchádzajú cez dvere do svojich období. Rozostavili sme jednoduchý set so zeleným pozadím do chodby za dvere, cez ktoré prechádzali.  A potom sme už len odpočítavali posledné zábery a nazáver sme si (ako to už chodí) zatlieskali :-). Týmto sme ukončili nakrúcanie piatich období cesty šampióna.

 

 

 

 

POSTPRODUKCIA

 

     Predprodukcia a produkcia za nami a teraz to len dať do výsledného formátu. Určili sme si workflow s Homemediou, kde mala končiť ,,výrobná linka" tohto projektu a začali sme makať. Povyrovnávali sme zábery tak aby som mohol z postprodukcie priamo posielať efektové zábery na grading. Pri celej postprodukcii mi asi najviac dali zabrať rotoskopingy. Keďže každé obdobie obsahovalo takzvanú ,,freeze" pasáž, ako sme ich volali, kde zmrzne čas a moderátor vystúpi do popredia s textom, bolo treba od moderátora odizolovať pozadie a teda všetko okolo zastaviť a jeho vystrihnúť. Pravek bol asi najväčším zaberákom. Klientova predstava bola, že hlavný oheň bude stále horieť, pretože to je hlavným motívom daného obdobia (skrotenie živlu-ohňa), ale ostatok jaskyne vrátane strážcu s fakľou musí byť zamrznutý. Pri členitosti a ,,chlpatosti" kostýmu moderátora nebolo jednoduché často oddeliť poriadne popredie od pozadia. Zmraziť pozadie šlo ľahko, no najviac času strávilo rotoskopovanie frame-by-frame (obrázok po obrázku) dohromady 1500 snímkov. Tento proces prebiehal prakticky v každom období, ale nie všade bolo treba všetko rotoskopovať. Pri Mozartovi prechádzal moderátor len okolo skladateľa a inak nezasahoval výrazne do scény, rovnako ako v súčasnosti. V staroveku tam bola hra s tieňmi, keďže bolo treba odizolovať ostatné postavy, ale moderátor na jednu z nich hádzal priamo tieň, čiže bolo treba tieň zachovať pohyblivý, ale postava musela byť zmrznutá. V stredoveku sa zase hercom hýbali rôzne časti historického odevu alebo sa leskli, čo bolo potrebné jedno po druhom upraviť tak aby nepútali pozornosť a nehýbali sa, keď mali stáť.

     Druhou kapitolou postprodukcie boli set extensions a matte paintingy. Išlo o doplnenie prostredia, ktoré malo byť nahradené, či už namiesto modrého/zeleného pozadia, alebo priamo jeden objekt iným. Napríklad v stredoveku sme hneď v prvom zábere nahradzovali hrad Červený kameň iným, umelo vytvoreným ako matte painting v počítači. Je to koláž rôznych prvkov a hradov.   Dôležité bolo napasovať sa do svetelnej atmosféry západu slnka. Do tejto scény som doplnil aj nakrútené konáre na modrom pozadí, aby vyplnili kompozíciu a hlavne ako pomôcku pri vkladaní a prerábaní samotného pozadia. V tomto zábere sa menilo vlastne všetko čo bol za kamenným múrom, čiže kríky, stromy, obloha, hory v pozadí a hrad. Bolo teda treba tiež izolovať popredie rotoskopingom. Tentoraz však šlo o inú prácu ako v praveku. Tu bolo treba jednotlivé roto masky natrackovať (zachytiť pohyb kamery/objektov v scéne) do hýbajúceho sa obrazu a keďže bol terén taký aký bol a kamera jazdila veľmi rýchlo, vznikali tam otrasy, ktoré nebolo možné bežným spôsobom natrackovať a tak sa to robilo ručne frame-by-frame s menšou pomocou planar trackingom. V novoveku s Mozartom bola práca jedine s retušovaním lán na ktorých visia obrazy v miestnostiach, ale to šlo veľmi rýchlo. Ako čerešničku som pridal do celkových záberov jemné lúče slnka z okien, keďže sme nemali na mieste hazer, boli dodávané prostprodukčne.
     Treťou kapitolou sú teda retuše a drobné efekty. V každom období bolo treba nejaký detail upraviť, alebo vyretušovať aby bola scéna dokonalá a klient spokojný. Väčšinou to boli veci, ktoré sme si už na nakrúcaní určili, že ich nakrútime a ak sa nebudú páčiť, tak ich budeme upravovať. V stredoveku to boli napríklad odkvapové rúry pri hradnej bráne, ktoré bolo treba odstrániť, v staroveku bolo treba jemne došpiniť nechty poslovi a centúrionovi v jednom detaile, či zvýrazniť pečať s nápisom W5.

     Poslednou a hlavne najdôležitejšou kapitolou bolo samotné kľúčovanie. Hlavne sa jednalo o Rím, lebo ten stál hlavne na záberoch s modrým pozadím. Ako prvé som nahodil základný kľúč na všetky zábery. Postupne som si pripravil jednotlivé pozadia, natrackoval pohyblivé scény a začal nahadzovať elementy. Samostatne som robil výberku jednotlivých postáv, vojakov, centuriónov a iných na modrom pozadí, tie som si vždy predrenderovals alpha kanálom a potom už len dosádzal do scén. Bohužiaľ každý jeden záber mal inú svetelnosť, keďže tam každú chvíľku putovalo slnko za mraky a potom zas vychádzalo. Jediné čo sa dalo robiť bolo natvrdo vyhadzovať zábery so zlými svetelnými podmienkami a pracovať len s tými, ktoré boli použiteľné.Všetky vyrenderované scény potom poputovali do Homemedie na farbenie. Potom sa z nich už len dorábali jednotlivé výstupy, akými boli teasery, trailery, hlavné klipy a celé filmy.


     Bola to pre nás a osobne pre mňa obrovská výzva a dobrodružstvo. Keďže je klient perfekcionista, častokrát sme sa vracali k určitým scénam a dolaďovali ich k úplnej dokonalosti. Ale ako sa hovorí, na dobré veci si treba počkať ;-) Tešíme sa na ďalšie takéto dobrodružstvo. Opäť sme plní zážitkov, skúseností a poučení z mnoha chýb. Sme pripravení opäť vyraziť do boja a ukázať, že aj my kráčame po ceste šampióna!