Zdieľať

 
Kamermani na filmovej fakulte VŠMU dostali tento semester zadanie, nakrútiť krátky film, ktorý by mal obsahovať prvky fantazijna a snovej reality. Štefan Rybár spolu s Evkou Vodičkovou napísali jednoduchý scenár, ktorý sme sa spoločne pokúsili preniesť na plátno.
Nezameriavali sme sa na nič epické, skôr na klipovosť a fantáziu. Príbeh ukazuje hrdinu-chalana/muža, ktorého tvár nevidíme, pretože celý film je prezentovaný formou subjektívneho pohľadu. Úvodom vidíme, že ide na bicykli, no v zápätí počuť zrážku s motorovým vozidlom a náš hrdina sa dostáva pred voľbu. Tunej na konci, ktorého vidieť svetlo, alebo horúce ohnivé peklo? Náš hrdina podľahne vábeniu krásnej víly a pustí sa za svetlom, ktoré ho vtiahne do vytúženého raja/neba, kde sa ocitá obklopený nahými vílami.
    
Náš štáb tvorili traja. Evka Vodičková - herečka, skript a scenár, Štefan Rybár - kamera, scenár, námet a produkcia a ja, Roman Gregorička - režisér a postprodukcia. Koncept bol jasný. Úvod a záver, medzi tým znázornenie neba a pekla. Tri lokácie, pár postáv a veľká dávka entuziazmu.
Ľahko sa to povie, ale ťažšie vykoná. Všetko sme to ale stihli za jeden deň a ešte sme si stihli aj oddýchnuť na kúpalisku. Náš harmonogram bol následovný:
 
Ráno okolo deviatej sme sa stretli a vyrazili sme na kúpalisko. Predtým sme ešte skočili nakúpiť okuliare a plutvy.
Otestovanie vody, púzdra, techniky a prostredia nám zabralo asi hodinu, zatiaľ čo maskérka Lucia Freundová namaľovala naše dve herečky. Nakrúcanie vo vode je bez potrebného vybavenia jedno z najobtiažnejších. Nakrúcali sme s podvodným púzdrom na fotoaparát Canon 7D. Viewfinder sa nám potopil, takže bolo ťažké odhadnúť ostrosť obrazu cez púzdro, no nakoniec sa zábery podarili napriek únave a nedostatku kyslíka. Ako vodnú dekoráciu sme použili bielu gázu, ktorá vo vode obklopovala naše herečky, no každú chvíľu hrozilo nebezpečenstvo, že sa niekto do nej zamotá a nevynorí sa, preto sme dávali obzvlášť pozor a jeden druhého sme istili.
Všetko na kúpalisku dopadlo ako malo a okolo obeda sme boli hotoví. Pár hodín sme tam strávili oddychom a pálením našich chrbtov na slnku a vybrali sme sa do stredu mesta nakrúcať bicyklovú scénu.
Tie boli dohromady dve. Keďže nás tlačil čas, kedy slnko zapadá, museli sme sa poponáhľať. Najprv sme nakrútili subjektívny pohľad zo zeme ako k zrazenému hrdinovi pristupuje Evka Vodičková. Akodeformáciu obrazu sme použili špeciálnu pomôcku - parfém :-).
Potom sme na Štefana upevnili fotoaparát do správneho uhlu aby nasnímal jeho tieň počas jazdy cez most. Svetlo sme stihli, scéna sa podarila a mohli sme vyraziť na poslednú lokáciu.
Duo Aratron Aspis nás už čakali s prichystanými vecami, dohodli sme miesto nakrúcania, keďže sme potrebovali úplnu tmu a hlavne veľké priestranstvo. Igor a Kristínka Slovákovci boli takí perfektní, že vzali všetko potrebné na pľutie ohňa, masku diabla a Kristínka si dokonca dala biele šošovky a namaskovala sa tak, že sme sa jej celé nakrúcanie báli.
Pred ohňom na scéne sme mali obrovský rešpekt, ale profesionálny a bezpečný prístup zo strany Dua Aratron Aspis nás ukľudňoval a počas nakrúcania panovala veľmi uvoľnená atmosféra. So Štefanom aj Evkou sme s otvorenou sánkou sledovali, čo sa dialo pred kamerou.
 
Skončili sme okolo pólnoci, spokojní, unavení a plní zážitkov. Každému, kto prispek k tomuto dielku a hlavne Igorovi a Kristínke Slovákovcom, Sofii Novákovej a Lucii Freundovej VEĽMI ĎAKUJEME za pomoc a ochotu!