Zdieľať

 
Mladý chalan, vychovávaný vo viere a smerovaný k bohu, či inej nadpozemskej sile, si v živote prešiel rôznymi situáciami. Pribeh približuje jeho vnímanie reality skrz zážitky od svojho útleho detstva. Až po poslednej kvapke sa rozhodne urobiť vo svojom živote rázny krok k tomu, aby bol šťastný. Viera v život je silná, ale viera v posmrtný život dokáže byť ešte silnejšia
 
Nakrúcalo sa 7 ťažkých, ale skvelých dní. Obehali sme asi 14 lokácií v ktorých sa film odohráva. Bola použitá kamera Panasonic s filmovými optikami, jazda, jimmy jib, ramenná opierka. Nakrúcalo sa na dve etapy, prvá počas 5 dní v decembri a druhá v januári.
Napriek častým nehostinným podmienkam boli herci veľmi vústretoví a trpezliví. Aj kamermani dostali zabrať. Neustále sme so sebou vláčili obrovské množstvo svetiel, jazdy a podobne.
Jednou z najnáročnejších scén, hoci sa to nezdá, bola scéna na plavárni. Mali sme povolené prísť o niekoľko hodín skôr, aby sme si všetko pripravili a nakrútili, čo sa dalo, ale neskôr začali už prichádzať ľudia a všetko sa komplikovalo. Náročnosť spočívala v tom, že pol dňa sa v bazéne zdržoval aj herec, aj kameraman. Obidvaja museli absolvovať asi 40 zoskokov a ponorov do 4m hĺbky bazéna, aby sa nakrútili podvodné meditačné scény. Kameraman Štefan Rybár absolvoval našťastie v minulosti výcvik pre potápanie a tak vedel, čo má robiť, závažiami sa vždy usadil na úplne dno bazéna a snímal nášho herca. Nakrúcalo sa výnimočne (ako aj scéna kde sa naháňajú deti a šikanujú hlavného hrdinu) na DSLR Canon 7D v podvodnom púzdre.
Druhou najnáročnejšou scénou bolo nakrúcanie v Dóme sv. Martina, kde sme museli dávať obzvlášť pozor na veci okolo seba, hlavne pri prevážaní jimmy jibu z miesta na miesto. Vypratávali sme desiatky stoličiek a prispôsobovali sme priestor nakrúcaniu tak, ako sa len dalo. Zvuk bol v tomto prípade zbytočný, pretože počas celého dňa ladili organ :-).
 
Scény hlavnej dejovej línie sa nakrúcali v ateliéri Gogolka na modrom pozadí. Mali sme problémy s pozadím, pretože deň pred naším nakrúcaním tam bola nemenovaná televízia a plátno po nich zostalo natreté tromi farbami, zelenou, modrou a belasou. A tak sme museli improvizovať a využiť všetko dostupné v ateliéri. K tomu nám pomáhal jeden veľmi šikovný človek, Peter, ktorý všade behal s náradím a spravil všetko, čo sa dalo, za čo sme mu nesmierne vďační.
Štefan Rybár, Marek Kováč, čo bol náš kameramanský tím, v tomto ateliéri za pomoci Maroša Žilinčana a niekoľkých helperov vystavali svetelne celú scénu. Štefan si vymeral pár dní predtým na streche budovy nemenovanej banky svetelné hodnoty, ktoré potom vytváral umelo v ateliéri. Na streche sme si nafotili a nakrútili referenčné materiály povrchov strechy a pozadí potrebných pre postprodukciu. Dôležité bolo trafiť sa do autentického svetla.
 
Všetky dni boli pre nás veľmi náročné, vstávali sme skoro, neskoro sme chodili spávať, prenášali sme techniku, stavali, skladali a celý čas sme museli dávať pozor na scénosled a skript. Tu nám veľmi pomohla profesionálna skriptka Evka, za čo si od nás zaslúži jedno veľké ĎAKUJEM.
 
Celý štáb sa držal veľmi dobre, sme hrdí na naše dielo, veľmi sme si to užili a pevne veríme, že si ho užijete aj vy :-)
VŠETKÝM ZÚČASTNENÝM NESKUTOČNE ĎAKUJEM ZA TIETO DNI!!!