Zdieľať

Motivačno, duchovno, normálny film o hľadaní poslania v živote a sile rozhodnutia. Kto zodpovedá za náš život? Sme to my?

 

S takýmito slovami prezentuje svoj magisterský film Roman Chrappa. Napísal vlastný scenár a tiež režíroval a produkoval toto dielo. Spolu s posilov spolužiakov a kamarátov z VŠMU dobehli do zdarného konca. Tento film má netradičnú formu rozprávania a obsahuje množstvo symbolov, odkazov, motivácii do života. Skladá sa z výpovedí odborníkov, hraného príbehu, animovaných či trikových sekvencií. Je to študentský unikát, ktorý málokto dokáže plne ohodnotiť. Ako vyštudovaný produkčný sa pustil pried získaním svojho Mgr titulu, do rizika, kedy sa rozhodol, že v jednom filme obsiahne čo najviac produkčných možností, ktoré len dobrý produkčný dokáze vybaviť. Bez akéhokoľvek rozpočtu (hradené z vlastného vrecka) nakrúcal so svojím tímom množstvo dní na filmové kamery RED, používali ramená Jimmy Jib, koľajnicové jazdy, stabilizátory, profesionálne filmárske svetlá, nakrúcalo sa na nespočetnom množstve lokácii, vo veľkom študiu so zeleným pozadím, v malom štúdiu na bielom pozadí s množstvom ľudí, hercov, nehercov, nechal si zložiť vlastný soundtrack (Matúš Široký)... Bola by škoda toto dielo patrične neoceniť.

Romanovi som pri tomto projekte pomáhal s výslednou grafikou, rozanimovaním kreslených sekvencií, základnou postprodukciou, akou boli napríklad retuše, ale hlavne na čo som sa najviac tešil, boli meditačné  sekvencie na štýl ,,Pí a jeho život". Roman si v týchto scénach seba predstavil ako medituje na vodnej hladine a jej vlny odrážajú stav mysle. Dohromady boli nakrútené a plánované tri sekvencie. Prvá s pokojnou hladinou a západom slnka, druhá s rozbúrenejšou, vlnitou hladinoum kde sa zozadu blížia búrkové mraky a blíska sa a tretie nočná scéna a opäť pokojnou hladinou. Každá z nich bola veľmi špecifická a technický/záberový scenár sme písali spolu s kameramanom Marekom Kováčom aby sme si detailne rozplánovali každý kamerový štand a kompozíciu (samozrejme s nasvietením a umiestnením zeleného plátna)..


Pre mňa bolo najideálnejšie nakrúcať čo najviac elementov scény reálne a preto sme sa rozhodli, že vystaviame v ateliéri plytký bazén v ktorom bude Roman reálne sedieť vo vode a bude ho obklopovať zelené plátno. Pri obhliadkach ateliéru v Dúbravke, sme si premerali celý priestor a určili tvar bazénu a štandy kamery. Premerali sme si objektívy, ktoré by sme na jednotlivé zábery použili - hoci na nakrúcaní sme ich veľakrát zmenili. Hrali sme sa chvíľu aj s myšlienkou igelitu, či sleného podkladu, ale keďže som chcel dosiahnuť čo najváčší realizmus (nechcel som postprodukčne strácať čas generovaním a renderovaním vodných hladín za pomoci simulácii) nakoniec sme sa aj tak vrátili k vodnej hladine. Dôležité bolo zo scény extrahovať čo najčistejší obraz protagonistu a jeho odrazu. Voda vlastne slúžila na dva hlavné účely: Odrážala green screen a tým pádom som vedel extrahovať jeho odraz aj s príslušným vlnením. Za druhé sme nakrúcali priamo aj plates pre postprodukciu a tak sme si z rôznych kamerových uhlov nahrali niekoľko dĺžok pokojnej hladiny, jemne vlnitej, vlnitej a rozbúrenej. Nakoniec boli odtiene zelenej, tene a odlesky z hladiny použité ako jednotlivé vrstvy pre displacement vodnej hladiny s odrazom čohokoľvek, k čomu som priradil displacement filter. 


Za nejakú dobu bol bazénik v ateliéri postavený, doladili sme detaily, natiahli čierny igelit a začali napúšťať. Toto všetko sa dialo deň pred nakrúcaním (keďže taký ateliér býva denne vyťažený). Po napustení vody sme si už nemohli dovoliť manipulovať s bazénom. Jeho okraje boli pevne utesnené a pripevnené a nemohli sme riskovať vyliatie takej masy vody. Ono sa to zdá, ale, výška cca 15cm na rozlohe cca 8x8m nie je zas tak málo.  Museli sme pri nakrúcaní dávať špeciálne pozor na techniku, kúpili sme si gumáky a nemohli sme si dovoliť tradičné detské špliechačky a oblievačky... Dve meditačné scény boli teda svietené teplými lampami a posledná (nočná) studenými. Bohužiaľ sme veľmi bojovali s parazitným zeleným svetlom na hercovi, keďže jeho ľavá strana bola osvetlená kontrovým svetlom a zpredu sme mali do odrazu jednu lampu, ale jeho pravá strana bola viacmene v tieni a chytala zo svojho smeru množstvo zelenej. Nemali sme dostatok čiernych vykrívačov, flopov (black flag) a ani polarizačný filter nepomohol a tak sme sa uzmierili s pár hodinami rotoskopovania a neutralizácie zelenej v postprodukcii. Bohužiaľ zelená plocha na danej strane bola tak mohutná a toľko zelenej odrážala (napriek tomu, že sme mali herca skoro 4 metre od fabionu) napriek tomu, že sme vypli kino flá, ktoré ju osvetľovali. Našťastie digitálne chemické procesy kompozičného softvéru zafungovali a zelená sa dala zneutralizovať a premeniť na prirodzenú pleťovku. Rovnaký postup bol vlastne pri všetkých detailoch na ruky, telo a nohy. Všetko bolo potrebné vyrotoscopovať a pohrať sa s alchýmiou.


V poslednej sekvencii bol jeden špeciálny záber, nad ktorým sme hútali ešte aj priamo na pľaci. Bol to pohľad cez rameno na Romana ako vidí vo vode svoj odraz a rozvlní hladinu keď cez ňu prebehne rukou. Tento záber, hoci vyzerá jednoducho, bol tiež výzvou, keďže sme dumali ako dostať jasný odraz jeho hlavy pod neho tak aby sme ho kamerou zachytili, ale aby sme si nenasnímali kameru, či iné príslušenstvo. Postavili sme sa všetci do stredu bazénika a dumali sme. Poskúšali sme rôzne odrazové plochy ako zrkadlo, či čierne plexisklo. To sa nám zo začiatku celkom osvedčilo, no príliš stmavovalo odraz vo vode a tak sme ho dali stranou. Nakoniec sme nakrúcali na čistú hladinu, ktorá pri patričnom uhle a nasvietení vytvárala pekný odraz.Rozhodovali milimetre, kde bude kamera, ako vysoko má mať rameno, kde má prechádzať rukou po hladine, popri tom sme držali čierne flopy naokolo aby svetlo neprenikalo tam kam nemá a aby sme nevrhali na neho, alebo odraz naše tiene či odrazy. Kým sme našli vhodné nastavenie, ubehla hodná chvíľa, ale nakoniec sa podarilo. Nad sebous me mali čiery strop, ktorý nám spravil nočnú oblohu v odraze a hviezdy boli dodané postprodukčne. Za pomoci nakrútených záberov vodnej hladiny, som vedel využiť toto vlnenie aj na hviezdy a trošku som sa pohral s nastaveniami aby nikoho ani len nenapadlo, že tam tie hviezdy pôvodne neboli.

Bohužiať moja obľúbená stredná sekvencia s búrkou a rozbúrenou vodnou hladinou sa nepoužila kvôli skracovaniu a dynamizovaniu výsledného diela, ale určite ju minimálne uvidíte v ďalšom showreele. Ďakujem Romanovi Chrappovi, že som mohol byť súčasťou tohto projektu a opäť sa pustiť do nepoznaného a pokoriť ďalšiu výzvu. Držíme palce s projektom a vidíme sa opäť na ďalšom nakúcaní ;-)

 

 

Roman Chrappa
Roman Gregorička
Pavel Chodúr
Víťazoslav Chrappa
Lukáš Gahír
Viktor Michalides
Tomáš Pokorný
Pavol Šimun
Dominika Zeleníková
Janka Kovalčíková
Juraj Hrčka
 
Kamera- Marek Kováč
Strih- Martin Dlugolinský
Zvuk- Viktor Krivosudský
Zvukový mix - Palo Tkáč
Hudba - Matúš Široký
Špeciálne efekty- Roman Gregorička
Kamerová technika - Homemedia
Grading - Štúdio 727