Zdieľať

Televízia: moderné kino


 

 

 

     V dnešnej dobe, v dobe rýchleho občerstvenia a pomalého karierného postupu sa televízia dostala na najvyššiu možnú pozíciu v spoločenskej hierarchii. Ak sa pozeráme na televíziu ako technologickú hračku- tak dnes jej estetická funkcia nahrádza živý kvet v obývačke. Jej moderný a príťažlivý vzhľad priťahuje pozornosť ľudí, ktorí ju väčšinou pozerajú pretože ju majú. Televízia sa stala matkou, pestúnkou, kamarátom, koncertom a to čo mňa najviac zaujíma je, že sa stala aj moderným kinom.

     Okrem informácií,ktoré sú nevyhnutné pre spoločenský život- spravodajstvo- nám poskytuje zdanlivý oddych pri filmoch, reláciach alebo seriáloch. Zámerne som použil slovo zdanlivých, pretože každý pohľad je vždy relatívny. Poznám ľudí, ktorí tvrdia, že si radšej program toho čo pozerajú radi vyberajú a televízia im to neumožňuje. Ak chcú, tak si pozrú dobrý film alebo náučný serial na dvd. Nie sú závislí na tom čo sa v televízií práve púšťa. Fakt je, že súčasný stav konzumentom vyhovuje, vyhovuje im pasívny oddych, pasívne prímanie toho čo vlastne ani nechceli počuť a vidieť. Dnes sa, ale budem pozerať na vec z iného pohladu- pohladu producenta.

 

 

     Zatiaľ som sa naučil veľmi užitočnú vec. Málokedy má producent k dispozícií toľko peňazí koľko potrebuje na celovečerný film. A preto sa veľa talentovaných režisérov a producentov venuje televíznej produkcií. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Nepotrebujú toľko peňazí a ich návratnosť je oveľa rýchlejšia. Pohľad producenta je veľmi priamočiary- úspešný projekt v televízií má možnosť a príležitosť pokračovania a zabezpečenia stálej roboty na dlhšie obdobie. Z tohto je zrejmé čo motivuje vznik rôznorodých formátov a aký je umelecký zámer pri jeho napĺňaní. Vyrobým produkt, nechám ho zopár krát prežuvať a potom ho odhodím.

     V skratkosti som opísal čo podľa mňa motivuje producentov k televíznej produkcií. Názov tejto eseje je, ale Televízia: moderné kino. A to nie preto, že zasiahne najviac ľudí, ale pretože sa transformuje na umeleckú cestu, ktorú skeptici zatiaľ nevidia. Trend v zahraničí je robiť veľké projekty, ktoré sa vyrovnajú filmovej produkcií. Slávni režiséri a producenti sa nehambia podpísať pod televízne projekty a radi si ich dávajú do svojho portfólia. Vznik televíznych cien je len odraz obsiahnutia umeleckej hodnoty v televízií. Obrovské televízne seriály, ktoré sú nakrúcané odvážnym filmárskym štýľom to len potvrdia. Som rád, že sa to deje. Veď z môjho pohľadu, z pohľadu budúceho producenta to je tá istá cesta len podaná vznešene. Ak je niečo kvalitné a divák si na to zvykne, bude vyžadovať podobnú kvalitu-ak nie vyššiu. Kvalita zvyčajne v tej najzákladnejšej technickej rovine znamená množstvo prostriedkov na výrobu. Tie musia byť rentabilné a to zabezpečí zvyšujúci sa dopyt od divákov. Krásny kruh, ktorý je postavený na tých istých základoch ako je súčasnosť. Rozdiel je len v prístupe. Umelecké cítenie človeka sa transformuje a je len otázka času, kedy začne byť viac náročné na seba a keď je niekto náročný na seba,je náročný aj na svojej okolie. Pre mňa je klasické kino symbol umeleckého zážitku. Tí ľudia, ktorí nie sú krátkozrakí, musia vidieť televíziu ako moderné kino. Veď my budeme tvoriť jej náplň.

 

     Pre mňa ako budúceho producenta je televízna produkcia veľmi zaujimáva. Sľubuje mi možnosť produkovať pravidelne či už seriály alebo iné formáty, ktoré si dokážu na seba zarobiť. Ak ale producent vie, že je to možné ,prečo nehľadí aj na umeleckú stránku svojich diel? Zámienka zisku je opodstatnená, ale tento dôvod-myslím si, že je hlavný, sa dá interpretovať do ambicióznejších projektov ako v súčasnosti bežia.

     Je ľahké kritizovať tieto úvahy vysvetlením, že zväčša ide o komerčné formáty a je úplne jedno či spľňajú základné umelecké kritéria. Pozrime sa však na Protokol o ochrane televíznej produkcie  k Európskemu dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva, ktorý bol vydaný v Štrasburgu 8. 11. 2001. Jeho prembula hovorí: ,, Berúc do úvahy význam televíznej produkcie ako súčasti európskeho audiovizuálneho dedičstva, tak ako sa uvádza v dohovore, uznávajúc špecifickú povahu televíznej produkcie, najmä s ohľadom na jej všeobecnú dostupnosť, rozsah a jej schopnosť odzrkadľovať všetky odvetvia a aspekty spoločnosti.”

     Teraz vyznieva hlavná otázka televíznej produkcie. Sú seriály, reality show, kvízové show naozaj kultúrne dedičstvo? Alebo protokol ochraňuje producentov, ktorí zabudli na svoje poslanie reflektovať spoločnosť a vytvárať tak filmovú realitu, ktorá má za úlohu prispievať a dopĺňať tak niekedy všednú realitu svojou fantáziou a naozajstnou umeleckou hodnotou? Možno som rojko, ktorý len dúfa vo vznešené ideály. Ale ako vznikli pohyblivé obrázky ak nie ľuďmi, ktorí snívali o nekonečných príbehoch?...

 

ROMAN CHRAPPA

 

 

 

 

 

Roman Chrappa