Zdieľať

Filmové žánre a komiksový film KAPITOLA 3


 

 

 

     V týchto hlbokých vodách komiksového univerza patrím stále medzi úplných nováčikov a sám sa ešte topím v niektorých súvislostiach či už časových, alebo iných, ale pokúsim sa Vám aspoň načrtnúť vývin samotného komiksu. Ak sa vyskytne neúplná, alebo nepravdivá skutočnosť, prosím kľudne upravte, alebo doplňte do komentov pod článkom. Za informácie a celkový prínos do tohto článku, patrí vďaka scenáristovi Pavlovi Chodúrovi.

     Hoci by sa mohlo zdať, že komiksový film je pomerne nový žáner vo filmovom priemysle, nie je tomu tak. Je pravda, že prešiel v poslednej dobe renesanciou a novým rozkvetom vďaka obrovskej iniciatíve dvoch konkurenčných spoločností DC Comics (ENG Wiki) a Marvel (ENG Wiki), no korene tohto science fiction/fantasy žánru siahajú skoro 90 rokov dozadu.

     Slovo ,,komiks“ je v dnešnej dobe známe ako označenie kreslených obrázkových príbehov usporiadaných sekvenčne. Obrázky sú väčšinou doplnené textom v takzvaných bublinkách v okolí postavy, ktorá práve rozpráva, respektíve sa využívajú doplnkové texty v okrajových častiach obrázkov. Používajú sa aj rôzne citoslovcia, či iné zvukomalebné výrazy.

     Komiks je považovaný za samostatné umenie, či žáner. Ide o spojenie literatúry a výtvarného umenia. Najčastejšie vychádza ako literárne dielo v niekoľkých podobách. Jednou z nich je napríklad takzvaný ,,comic strip“, čo je označenie pre krátky príbeh na jednu stranu v časopise, zošite, novinách či webkomikse.

 

     Toto pomenovanie pochádza z angličtiny a znamená doslova ,,komický pás“. Dnešné komiksy už dávno nezobrazujú len ,,komické“ obsahy. Slovom ,,strip“ sa označujú veľmi krátke komiksy (iba pár obrázkov, väčšinou v novinách). V posledných rokoch sa presadilo označenie ,,sequential art“, teda sekvenčné umenie a v Amerike vzniklo označenie ,,graphic novel“, doslova grafický román. Tradíciu v tvorbe komiksov má napríklad Francúzsko. Tu sa nazývajú ,,bande dessinée“, v preklade kreslený pás. V Japonsku sa zase komiksy nazývajú ,,manga“ a u nás majú označenie ,,kreslený seriál“, ale ľudovo je zaužívané pomenovanie ,,komiks“. Medzi špeciálne druhy komiksu patrí aj technický scenár-storyboard, ktorý sa využíva vo filmárčine v predprodukčnej fáze.

 

     Rovnako, ako pri klasickom komikse, ide o sekvenčne zoradené obrázky, aby divákovi (kameramanovi, režisérovi, produkcii, scénografovi a i...) dali aspoň približný obraz o danej sekvencii, čo sa kde bude nachádzať, kde budú stáť postavy, aký široký záber bude využitý, akú atmosféru by mal mať záber a pod. Dnes sa storyboard kreslí skoro pri každom filmovom projekte, pomáha štábu zorientovať sa v záberoch, pozrieť si ich náväznosť a vidieť danú scénu v celku ešte pred nakrúcaním.
     Ďalším štádiom, ktoré sa využíva hlavne pri náročnejších scénach, je animatic, čo je vlastne už rozanimovaný storyboard. Najčastejšie počítačovo rozhýbané obrázky alebo celé animované sekvencie dávajú jasnejší obraz štábu o pohybe kamery, hercov, mizanscéne prípadne aj o svietení. Bývajú detailnejšie vypracované kvôli dynamike a rytmike obrazu, ak má byť daná scéna napasovaná do určitého časového úseku alebo hudby.
     Storyboard a animatic patria vo filmovom priemysle do kategórie ,,previz“, čo znamená skratka previsuals – predvizuály. V mnohých trikových filmoch sú animatiky tak detailne vypracované, ako animované filmy od Pixaru spred niekoľkých rokov. Napríklad režisér Michael Bay si necháva vypracovať po dôkladných konzultáciách previz každej scény svojho filmu, kde sa vyskytne špeciálny, či vizuálny (počítačový CGI) efekt. Hlavne pri filmovaní s postavami, ktoré neexistujú – sú neskôr doplnené počítačom – je previz či animatik dôležitý pre organizáciu postupnosti a šírok záberov.
     Takže väčšina filmov ešte predtým, než sa nakrúti, je rozkreslená do komiksov umelcami, ktorí sa nazývajú ,,storyboardisti“ či ,,concept artisti“ (títo majú skôr na svedomí celkový dizajn charakterov, lokácií, alebo jednotlivých rekvizít filmu).

 

Concept Art z nášho filmu Orfeova Pieseň

 

     Ako napísal F. Paul Wilson v predslove prvej zbierky poviedok o Sandmanovi, Briti nám ukázali už veľakrát, ako sa niektoré veci dajú opäť priviesť k životu, alebo len ozvláštniť a viac spopularizovať. Komiks vymysleli Američania v tridsiatych rokoch (začalo to s Famous Funnies), ale až Briti ho obliekli do nových šiat a s jeho konvenciami a postavami narábali absolútne odlišným spôsobom a ukázali Američanom, kam s ním ďalej.

 

     USA malo v päťdesiatych rokoch už zavedené a ustálené pravidlá v komiksovej tvorbe, po takzvaných E.C komiksoch sa všetko odohrávalo prevažne vo vzduchu. Svalnatí hrdinovia a prsaté hrdinky si voľne poletovali v trikotoch, bez akejkoľvek podpory, odolní voči gravitácii, pohyblivosti a zotrvačnosti. Potom ale prišli autori z Británie a začali vyrábať čosi diametrálne odlišné. Na svet prišli komiksy ako Sudca Dredd, Nemesis the Warlock, V, Marvelman, Dr & Quinch.
     Pre porovnanie s dovtedajšími komiksami bol napríklad Sudca Dredd samozvaný hrdina, ktorý riešil boj so zločinom v násilnom meste po svojom. Bol zároveň políciou, sudcom aj porotou. Nebol to žiadny svalnáč popierajúci zákony gravitácie.

 

     Svet komiksu odvtedy začali ovplyvňovať traja britskí autori. Amerického ,,Bažináča“ prevzal Brit, Alan Moore. Po ňom prišiel Jamie Delano s postavou John Constantin v komikse zvanom Hellblazer. Tretím Britom, ktorý prerazil v tomto svete, je Neil Gaiman, ktorý oživil mytologickú postavu ,,Sandmana“. Tak, ako sa tieto tri postavy od seba odlišujú, tak sa dokážu aj prekrývať. John Constantine je človek, Sandman patrí medzi nadprirodzené bytosti, takzvaných Večných a Bažináč je niekde uprostred. Títo traja autori vytvorili vlastne spektrum hrdinov tohto žánru, ktorý uzatvára samotný Sandman.

     Tu vzniká druh komiksu, zvaný ,,Temný komiks“, alebo aj ,,Temné fantasy“. Takéto diela sú známe prevažne svojou pochmúrnou a hororovo-melancholickou náladou. Sú pretkávané samým násilím, sexom, vulgarizmami, okultizmom, fanatizmom, vyskytujú sa v nich šialenci, masoví vrahovia, zlodeji, psychicky či fyzicky chorí jedinci. Takéto prostredie majú aj diela Neila Gaimana a sú pre neho viac-menej charakteristické.

 

     Rovnako sú pre tento druh komiksov typické aj veľmi štylizované monológy a dialógy, častokrát veľmi neslušné, či, naopak, patetické a príliš výkladné. Je to istá základná forma rozprávania týchto príbehov a teda aj istý žánrotvorný prvok.

     My sme sa pri tvorbe scenára Orfeovej piesne pokúšali zachovať v mnohom tieto znaky ,,grafického románu“, i keď poviedka Strach z pádu bola jedným z jemnejšie rozprávaných príbehov. Nevyskytovali sa tam žiadni vrahovia, či zlodeji, ale svoju fantastickosť niesla v snových sekvenciách, kde nášho hrdinu naháňali nadprirodzené bytosti, čarodejnice.

     Neil Gaiman využíva vo svojich poviedkach rôzne ,,temné“ prvky ako klub masových vrahov, ktorí sa schádzajú pravidelne v istom moteli, šialenec, ktorý utečie z ústavu a vedie podivný dialóg s dievčinou, ktorej sa násilím nanominuje do auta a pod. Všetky tieto atribúty priniesli do komiksu Briti a majstrovsky sa s nimi pohrávajú. Vytvárajú nové a nové postavy, rozmanité zápletky, pretkávajú jeden vesmír s druhým. Postavy sa navzájom ovplyvňujú, stretávajú, zvádzajú spolu boje, alebo si pomáhajú.

     Vedľa seba začali fungovať dve komiksové spoločnosti, DC Comics a Marvel, ktoré sú známe dodnes a dodnes sú najväčšími distribútormi komiksovej literatúry. Špeciálnou odnožou DC Comics bola firma Vertigo, ktorá sa špecializovala (aj stále špecializuje) na tento temný druh komiksu. Od nich ale prichádzajú zväčša civilní hrdinovia, pasívne postavy, ktoré vystupujú len ako pozorovatelia. Používajú rôzne triky, okultizmus. Nesú v sebe čaro nadprirodzena, folklór a mytológiu.

     Základným rozdielom týchto dvoch konkurenčných spoločností bol teda v pôvode hrdinov. Kým od DC Comics pochádzajú mimozemšťania z iných planét či dimenzií, bohovia, nadprirodzené bytosti a ľudia s neobyčajnými schopnosťami či neobmedzenými prostriedkami (Superman, Wonderwoman, Flash, Batman, Catwoman, Green Lantern …), Marvel zase priniesol biologicky pozmenených, technológiou vyzbrojených šťastlivcov (Fantastic four, Spiderman, Iron Man, X-man, Captain America, Hulk...)

     V 80. až 90. rokoch teda vďaka ,,temnému fantasy“ nastalo v komikse prepojenie folklóru a mytológie. Bohovia, temné sily, nadprirodzené postavy, sadizmus a všetko podobné začalo skrze jednu postavičku – Bažináč (Swampthing).
     Do toho okamihu existovali len komiksoví hrdinovia, ktorí sú spomenutí vyššie - nadmerne svalnatí, ktorí prišli k svojej sile akousi vedecko-fantastickou náhodou (Spiderman), či skrze bojový výcvik a veľký majetok (Batman) atď.
     Tento vesmír si poctivo budovala spoločnosť Marvel, ktorej hrdinovia (vytvoril ich Stan Lee – Hulk, Captain America, Iron Man, Spiderman...) vznikli rôznymi genetickými experimentami. Konkurenčná spoločnosť DC Comics ale prišla s úplne novým spôsobom vzniku hrdinov a tak sa na scéne objavili Constantine, Lucifer, Sandman a Bažináč, ktorí sa so svojimi schopnosťami už narodili, alebo sú na svete už od počiatku vekov a vo svojej prapodstate sú nadprirodzenými bytosťami.



 

     Nevznikli teda následkom nehody, ale jednoducho existujú. Jediný Bažináč od DC comics, ktorým to všetko začalo, bol výnimkou, pretože táto postava vznikla pri pracovaní na chemickej zlúčenine a pri výbuchu sa zmiešala so spáleným telom nášho hrdinu (Aleca Holanda), až vznikol takzvaný ,,elementál“, čo bola nadprirodzená bytosť ovládajúca jeden zo základných elementov života. Bažináč bol zo začiatku veľmi groteskný komiks, ale v momente, keď sa ho ujal Brit Alan Moore, pridal do jeho príbehov už spomínané temno a spojil jeho príbehy s novovytvorenou postavou Johna Constantina (ktorý patrí medzi hybné postavy a častokrát hosťuje v temných príbehoch od Vertigo).

     Dokonca aj v prvom zväzku Sandmana sa vyskytuje postava Constantina, ktorý tomuto vládcovi snov pomáha nájsť jeho stratené nástroje. Constantinove dobrodružstvá (patrí mu jeho vlastná séria) sa zväčša zameriavajú na obdobia pred stretnutím s Bažináčom, na samotné stretnutie s ním a obdobie po tom. Bažináč neskôr vystupuje už len ako vedľajšia postava. Ako už bolo spomenuté, tieto príbehy sa navzájom prelínajú. Autori z Vertigo vytvorili komplexný vesmír, kde všetko na seba nadväzuje. Samotný Sandman patrí tiež medzi tieto takzvané ,,intertextuálne“ komiksy (rovnako ako Constantine, Bažináč, Batman...), vytváral nové charaktery a prepojoval ich medzi sebou. Gaiman si dokonca bral inšpiráciu z klasickej mytológie, napríklad gréckej, čo sme využili aj pri tvorbe nášho scenára.  Poviedka, z ktorej sme vychádzali, obsahuje istú divadelnú hru, ktorú sa náš hrdina (David) bojí odpremiérovať. Premýšľali sme o tom, akú hru by hrdina napísal a čo by bolo jej obsahom. 

     Rozhodli sme sa, rovnako ako spomínaní britskí autori, trošku pretkať príbehy medzi sebou a tak sme si vybrali Gaimanovo spracovanie gréckej mytológie o Orfeovi. Gaiman si túto legendu pozmenil podľa svojho, narušil štruktúru a dodal do nej svoje komiksové postavy, dokonca do pozície Orfeovho otca dosadil samotného Sandmana. Toto prepojenie nás tak nadchlo, že sme dokonca použili aj originálne texty z jeho poviedky o Orfeovi a aj samotnú hru sme nazvali rovnako – Orfeova pieseň.
     Po Sandmanovi nasledoval komiks Lucifer, ktorý kráčal v jeho šľapajách. Bral tiež inšpiráciu z mytológie, prepájal rôzne náboženstvá - egyptské, severské atď.

     Avšak aj komiksy od Marvelu sa pretkávali medzi sebou. Každý, kto sledoval čo i len v televízii animovaného Spidermana, vie, že sa v tomto vesmíre objavovali postavy ako Elektra, Kingpin, Dare devil, Punisher, Blade a dokonca aj postavy z X-men či Fantastickej štvorky.

     Vesmír oboch spoločností je prakticky nekonečný a má neobmedzené množstvo možností a prepojení. Tieto príbehy začali presakovať do sveta filmu a televízie v štyridsiatych rokoch minulého storočia, kedy prišiel seriál Batman (1943). Po ňom nasledoval Phantom (1943), Captain America (1944), Superman a po nich už boli pre svet komiksu dvere filmu otvorené.


     Do zvláštnej kategórie potom patria nehrdinské komiksy, ako napríklad História násilia, Ghost world, Road to Perdition, Persepolis, Kura na slivkách... A existuje dokonca aj subžáner, ktorý narúša koncept hrdinov. Napríklad filmy ako Super, Defendor, alebo Kick Ass.

     Mnohé z vyššie uvedených komiksových titulov sú dnes sfilmované, dokonca už majú aj niekoľko reštartov. Marvel zaútočil na plátna kín veľmi tvrdo a ďalej úspešne rozširuje svoje pôsobenie v tejto sfére. Filmové štúdiá platia neskutočné peniaze aby nesklamali fanúšikov (čo sa ale bohužiaľ vo viacerých prípadoch stalo aj stáva) výzorom a spracovaním témy ich obľúbených hrdinov. Posledné a najbližšie roky môžme nazvať ako ,,éru komixového filmu", pretože tento subžáner zaznamenáva obrovský boom a nachádza si čoraz viac fanúšikov rôznych názorov či vekových kategórii.

 

 

 

KONIEC 3. KAPITOLY