Zdieľať

Filmové žánre a komiksový film KAPITOLA 1


 
 

 

 

I.    ÚVOD alebo ŽÁNRE, KTORÉ POZNÁME

 

 

     Čo je to žáner? Ako ho vnímať? Ako ho určovať a triediť filmy na jeho základe? Tieto otázky nie sú dodnes jasne zodpovedané. Názory sa odlišujú. Niektorí filmoví vedci tvrdia, že vedia s presnosťou určiť filmový žáner, iní tvrdia, že to nie je možné. V dnešnej dobe vzniká obrovské množstvo filmových titulov a málokedy, dá sa povedať skoro nikdy, sa nestáva, že by mal film znaky len jedného žánru. Vždy sa vynára dvojica alebo trojica žánrov, ktoré sa vzájomne prelínajú. Raz prevláda jeden, raz druhý, podľa nálady, atmosféry a ladenia scén vo filme. Žáner je niečo, čo si Amerika poctivo vybudovala svojimi šablónami a konvenciami skoro k dokonalosti a neskutočnej diváckej úspešnosti. Film postúpil vďaka žánru k vrcholu zábavného priemyslu.


     Slovo ,,žáner“ je prevzaté z francúzštiny a znamená druh alebo typ. Vo francúzštine je zase odvodené od slova ,,genus“ (rod). Divácke ponímanie žánru je teda podobné. Ide o určitý druh filmu, zaradenie, podľa ktorého si vyberáme, či na daný film chceme, alebo nechceme ísť. Ak má divák chuť pozrieť si komédiu, horor, či sci-fi, vyberie si z ponuky, dnes už veľmi pestrej. Od samotného vývoja filmu prichádzali rôzne pomenovania druhov filmu, od grotesiek, westernov, naratívnych filmov, mestských symfónií, abstraktných a surrealistických filmov cez gangsterky, bláznivé komédie, muzikály, horory, spoločensko-kritické filmy až po film noir, historické eposy, sci-fi, vojnové filmy atď. Každý z týchto druhov - žánrov obsahoval svoje vlastné a jedinečné znaky, podľa ktorých ho diváci identifikovali a dokázali ho zaradiť.
     Boli to práve snímky bratov Lumiérovcov a Meliésa, ktoré odhalili rozdiel medzi dokumentárnym filmom a hraným filmom. No žánrová koncepcia sa vyvinula až pri nadvláde hollywoodskych štúdií. Každé jedno štúdio malo svoj konkrétny žáner, na ktorý sa sústredilo.Universal mal horory, Warner Brothers malo gangsterky, MGM zas muzikály a Paramount komédie. Ale v tej dobe boli s konkrétnymi žánrami spojení najmä herci. Bol to takzvaný kult hviezd. Po určitom čase sa zo zaužívaných konvencií stávalo klišé. Jednotlivé žánre sa začali zosmiešňovať a spochybňovať a tak začalo ich obmieňanie a kombinovanie.

Georges Méliés                   Bratia Lumiérovci

 

     V dnešnej dobe vznikajú takzvané ,,subžánre“, ktoré patria pod konkrétny žáner, ale obohacujú ho o prvky iných. Napríklad existuje subžáner komédie nazývaný ,,paródia“. Ide o výsmech určitej témy, iného diela, osoby či doby a pod. Tento subžáner sa dá priradiť napríklad k žánru horor a tak nám vzniká ,,hororová paródia“, akou sú napríklad filmy Scary movie (2000). V tomto prípade dokonca prevláda subžáner , pretože na tento film pôjde divák skôrkvôli komediálnym prvkom, než kvôli hororovým. Existuje však romantická komédia alebo akčná komédia, kde sa publikum rozdelí na skupinu, ktorá si radšej pozrie romantický ,,slaďák“ a skupinu, ktorá si chce užiť akciu a pritom sa zabaví.

     Ide o jeden veľký kolotoč, pri ktorom sa žánre obracajú na všetky strany a divák si vyberá z ich prvkov. Ja osobne som toho názoru, že žáner je subjektívna záležitosť.

     Napríklad film Miloša Formana Lásky jednej plavovlásky (1965) je označený za komédiu, no na mňa pôsobil skôr trpko, než komediálne. Často je žáner hodnotený aj v rámci doby, v ktorej bol vytvorený. Dnes by sme už niektoré horory spred päťdesiatich rokov nenazvali horormi. Vývojom diváka naberá žáner rok čo rok iný význam a rovnako vývojom subžánrov sa divákom rozvetvuje možnosť výberu vhodného titulu.


 

     Žánre sa väščinou spájajú s ,,fiction film“, čiže hraným filmom, ale existujú samozrejme aj dokumentárne žánre, či žánre animovaných filmov, ktoré majú podobné prvky, odlišujú sa len spracovaním a formou. Takéto rozdelenia však nevznikli s filmovým umením, ale už v staroveku pri vzniku a rozvoji divadla.

     Filmové žánre sú, ako inak, inšpirované divadlom a literatúrou. Už v starovekom Grécku bolo divadlo rozdelené na komédiu a tragédiu. Tieto sa postupom času vyvíjali, pretvárali náboženstvami, ideológiami, vznikali nové formy, podoby týchto divadelných žánrov a s umeleckým rozvojom a literatúrou prišli humoristické romány, divadelné frašky, z ktorých vznikla dnešná filmová groteska, komédia. Všetko na seba dokonale nadväzuje .
     Filmový žáner je ako živý organizmus. Neustále sa vyvíja, posúva hranice a to všetko v závislosti od diváka, doby, v ktorej sa nachádza a dokonca aj techniky.

     Technologická nezávislosť priamo podporuje rozvoj žánrov, pretože napríklad dnešné akčné filmy by sa nezaobišli bez ,,auto-naháňačiek”, ktoré sú, pre ich typickú dynamickosť, dnes už nakrúcané kamerami pripevnenými, pomocou dômyselných konštrukcií, na iné autá, pohybujúce sa priamo v centre diania.
     Horor a thriller nadobudli vďaka maskérskym možnostiam tiež skoro dokonalú formu. V ,,zombie filmoch“ sa dnes už bežne trhá mäso zo živých hercov a na plátne to pôsobí absolútne realisticky. Problém však je ten, že keď už si divák na podobné scény zvykne, máločo ho dokáže prekvapiť. A to je aj hlavný problém dnešného rýchlo sa vyvíjajúceho filmového žánru.  Pre mňa je napríklad príkladom absolútne dokonalých konvencií hororu film Ridleyho Scotta Votrelec (Alien 1979). Tento film má všetko, čo môže človek očakávať od hororu a ešte dnes by sa mali od neho filmári čo učiť. Patrí teda medzi horory a ako rovnocenný žáner je k nemu priradené sci-fi, teda vedecko fantastický horor, keďže sa pohybujeme v priestoroch vysokej technickej úrovne a príbeh sa odohráva v ďalekej budúcnosti.

     Využíva sa tu vo veľkej miere divácka zvedavosť, pretože film uplatňuje metódu ,,čím menej vidíš a vieš, tým viac sa bojíš“. A tak bol navrhnutý aj samotný votrelec umelcom H.R.Gigerom. Keďže votrelec ako živý tvor nemá oči, ťažko odčítate z jeho tváre, na čo myslí, lebo už psychológia nám hovorí, že oči prezrádzajú najviac. Ale vrátim sa k hlavnej podstate, prečo píšem o tomto filme. Rydley Scott teda potvrdil, že čím menej divák vidí, tým viac je napätý a bojí sa, čo by malo byť základnou esenciou hororu. Dnes je už táto konvencia porušená a do popredia sa dostáva divácky šok z videného, čiže tvorcovia ukazujú čo najviac, aby diváka šokovali. Opäť je teda žáner posunutý diváckym vnímaním, pretože divákovi už nestačilo vidieť málo, chcel vidieť útočníka, vraha alebo monštrum, a tak sa hranice posúvali až k nechutne krvilačným a psychopatickým scénam dnešného hororu.
 

     Hranice diváckej únosnosti sa posúvajú tak rýchlo, že tvorcovia často nestíhajú vymyslieť nič nové a tu prichádza na rad kopírovanie a plagiátorstvo. Nakoniec vznikne desať filmov o zombíkoch s absolútne rovnakou zápletkou, efektami a zážitok sa vytráca. Česť výnimkám, ktoré ešte dokážu napozeraný žáner, resp. subžáner ozvláštniť tak, aby prilákali divákov do kín. Ale je bohužiaľ často pravda, že si divák radšej pre oddych pozrie film so zaužívanými konvenciami, inak nazývaný ,,divácky film“, než film plný nových nápadov, s originálnym námetom a zápletkou. Takto to funguje najčastejšie v televíznej brandži. Ale vráťme sa k žánrom a ich vývoju.     
     Napríklad taký muzikál si musel počkať na rozvoj zvukového filmu. Zvláštnym príkladom je western. Westernové romány prišli už v 19. storočí a boli veľmi populárne. Boli úzko späté s americkým divokým západom, kovbojmi, prestrelkami, indiánmi a preto bol western typickým americkým žánrom. Film sa stal komerčne známy v roku 1895, ale westernový film prišiel až v roku 1908. Je možné, že takýto časový odstup vznikol práve kvôli technickému pokroku vo filme a metráži filmov. V tej dobe už mohli mať filmy až 15 minút.

     Kultúra a národy našej planéty taktiež ovplyvňujú film a žáner. Každý národ má svoj špecifický žáner, či konvencie, ktoré ho vystihujú. V japonskej kinematografii sú nám známe samurajské filmy. Čína má svoje bojové umenia a rôzne mytologické postavy lietajúce v priestore, drakov, spätie s prírodou. Amerika začala westernom, Indický Bollywood je známy svojimi muzikálovými číslami a veľkou tancovačkou na konci filmu. Režiséri sa v dnešnej dobe inšpirujú nielen konvenciami žánrov, ale tvoria aj odkazy a konvencie samotných kultúr. Napríklad film Matrix (1999) je spojením honkongských bojových umení s fantastickými vizuálnymi sci-fi efektami. V Tarantinových filmoch nájdeme množstvo odkazov na východnú kultúru, pretože tento režisér je jej obrovským fanúšikom, čo nám dokázal filmami Kill Bill (2003).
 



 

     Tak, ako existuje rôznorodosť žánrov, existuje aj rôznorodosť režisérov. No napriek tomu, že sa nám neustále spájajú niektoré mená len s určitými žánrami, keď sa na ich tvorbu pozrieme bližšie, zistíme, že daní režiséri majú na svojom konte prevahu filmov iného žánru, než toho, s ktorým si ich automaticky spájame.

     Pozrime sa napríklad na Alfreda Hitchcocka, ktorý je prevažne známy svojimi mysterióznymi detektívkami a film-noir. Ale keď sa pozorne pozrieme na jeho filmografiu, zistíme, že na svojom konte má obrovské množstvo thrillerov. A nielen ako režisér, ale aj ako scenárista, producent alebo herec. Väčšina režisérov, ktorých poznáme z minulosti a prítomnosti, sa asi najviac venovala drámam, ale poznáme ich pod inými titulmi. Fellini, Truffaut, Tarkovsky, Kurosawa, Lee a Spielberg sú režiséri, ktorí počas celej svojej tvorby nakrútili, alebo produkovali prevažne drámy. Ja osobne by som to o Spielbergovi nepovedal, pretože jeho najznámejšie ,,blockbustre“ ako Jurský park (1993), Čeľuste (1975), E.T mimozemšťan (1982), Zachráňte vojaka Ryana (1998) či Dobyvatelia stratenej archy (1981) patria k žánrom ako fantasy, sci-fi, dobrodružné či historicko-vojenské. Peter Jackson, jeden z najuznávanejších režisérov a producentov fantasy filmov, preslávený trilógiou Pán prsteňov, má na svojom konte množstvo komédií, drám a veľa dokumentárnych filmov, na ktorých sa podieľal ako herec, či producent. Je zvláštne, že si diváci škatuľkujú režisérov podľa žánrov, ale je to tak a deje sa to. Jon Favreau, ktorý nakrútil známe komiksovky ako Iron Man (2008) či bláznivé sci-fi Cowboys & Aliens (2011), sa venuje, mimo tejto tvorby, viac televíznym seriálom. Michael Bay, preslávený sfilmovaním fantastických Transformerov (2007), začínal ako klipový režisér pre MTV a neustále strieda žánre od komédií až po sci-fi. Fascinuje ma tá rôznorodosť, ale sám to veľmi dobre poznám ako režisér.       

     Nie je možné umelca škatuľkovať podľa niekoľkých diel. Ja sám milujem blockbustre, akciu, fantasy, či komédiu, ale medzi moje najobľúbenejšie filmy patria tituly Americká krása (1999) a Pošli to ďalej (2000). Ako som teda už spomínal, žánre sú ako živý organizmus, ktorý sa neustále potrebuje vyvíjať a kŕmiť novými a novými subžánrami, miešajúcimi sa medzi sebou. Úžasné je, že sa takpovediac ,,história opakuje“, teda aj žánrové konvencie sa vracajú, opakujú a akonáhle niekto prestrelí nejakú z nich, divák si sám vypýta návrat k starej dobrej klasike.

 
 
 
 
KONIEC 1. KAPITOLY
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Roman Gregorička